Týmto článkom nebudem dehonestovať nemocničný personál. Ostaňme len pri systéme, na ktorý chcem upozorniť. Najprv si však pripomeňme ten základný - reprodukčný. Muž – žena – láska – tehotenstvo – dieťatko – rodina – harmónia. Tak by to malo v dnešnej spoločnosti byť. Nielen to, samozrejme, ale ak by som mala zdôrazňovať aké by malo všetko dnes byť, mohli by sme už zdobiť vianočný stromček a tešiť sa na Jéžiška.
Tešíme sa však aj na iné veci a na tú najkrajšiu sa tešia budúci rodičia. Na dieťatko. Tehotné ženy si zaslúžia neskutočnú pozornosť, starostlivosť, rozmaznávanie a obzvlášť dobroty od výmyslu sveta či nezmyslu ich chutí. Pri občasných problémoch je zrejmé, že tehuľky upokoja najmä lekári v ich pracovnej rezidencii – v nemocnici. A presne takto by sa mali budúce mamičky cítiť. Sťa v raji, kde je o nich čo najlepšie postarané. Lenže v súčasnosti je opak pravdou.
Nebudem zachádzať ďaleko. Ostanem pri mojej drahej sesterničke, ktorá je v druhom stave. Menšie zdravotné komplikácie ju donútili zriecť sa domového komfortu a ustlať si na nemocničnom lôžku. Izbu má sama pre seba, ale samozrejme za príplatok. Lenže, čo iné by ste urobili, ak by ste sa mali prechádzať s bolesťami po maličkej miestnosti neďaleko izby rómskych spoluobčaniek ?
A teraz to najlepšie a najdôležitejšie :
Pôrodnícke oddelenie – na večeru mala, resp. dostala 3 kúsky chleba a kocku masla.
Áno, čítate správne. Nedeľa, tehotné ženy a „blahodarná večera“ . Iste, chápem, nemôžu mať každý deň menu ako v prestížnej 5 hviezdičkovej reštaurácii. Ale tehotné ženy, ktoré už nepapajú len za seba, ale aj za svoje dieťatko a ako... len takto ?! Takže preto vídame často návštevy s plnými taškami, aby sme tie naše slniečko aspoň ako tak posilnili, zasýtili.
Kedysi bolo do nemocnice zbytočné si vôbec niečo nosiť. Z hygienických dôvodov. Potrebovali ste maximálne vlastnú zubnú kefku. A čo dnes ? Nezabudnúť na vankúš, uterák , pyžamo, župan, príbor atď. Kam to všetko zmizlo ? Za nemocničný zisk ? Zarába sa už nielen na chorých, o ktorých prichádzame , ale už aj na tých, ktorí sa na tento skorumpovaný a nespravodlivý svet chystajú ?!
Pamätám si, ako by to bolo včera. Moja stará mama podľahla tej zákernej chorobe, ktorú zdolávajú naozaj len tí najsilnejší. Ale pre mňa bola, je a navždy bude tá najsilnejšia bojovníčka, akú som kedy poznala, obdivovala a milovala. Babička stále bojovala. Do posledného výdychu. Aj napriek tým chabým podmienkam. Na tom vyležanom prehnutom lôžku. Za zimuprepúšťajúcimi drevenými oknami. A po operácii mala mať chuť na „španielskeho vtáčika“, ktorého servírovali zrejme na každom oddelení, nielen na IS-ke.. A sestričky, ktoré jej občas vyčarili úsmev na tvári s povinnou vysokou školou. Vraj ju dnes musia mať všetky. Ale, načo, ak pacientov kúpu či češú nakoniec aj tak len najbližší príbuzní ?!
Áno, to všetko sa odohráva ešte za múrmi niektorých dnešných nemocníc. Ovšem, tých, ktoré ešte nezrušili. A nezabudnime naďalej podporovať missky, darovať im neviem koľko tisíc, posielať ich na drahé dovolenky alebo si len zapnime tv a sledujme tie zhýralé reality show.. a najbližší nech sa trápia v niektorých chudobných biednych „podatelniach liekov“ a akciovkách.