Život sám dáva údel nám..

Autor: Stanislava Bratková | 16.5.2012 o 21:59 | (upravené 16.5.2012 o 22:07) Karma článku: 6,53 | Prečítané:  404x

Tento článok nebude o politike. Nebude o škole. Nebude o priateľstve. Nebude presladený a vlastne vôbec, sladkosť života v ňom bude charakterizovaná a spomenínaná len v podobe deficitu. Stretnutie so sentimentalitou - veľmi možné.

 

Večer. Pár dní pred maturou, kedy sa človek už nevládze učiť , koľko vedomostí zrazu musí do tej hlavičky natlačiť. Napriek všetkému sa ani nedá. Už nie. V momente opakovania si témy o duševnom zdraví, po dopísaní vety ,, ... schopnosť zvládať požiadavky života. “ zazvonil telefón s jednou z tých najhorších správ.  Diagnostikovali jej R.  Veta, po ktorej sa vám skutočne nič nechce. Snáď len plakať. Ale ani to nemôžete, aby ste dodali silu najbližším a nepomohli im zároveň rozhĺbiť pocit bolesti a smútku. Píše sa mi to ťažko. Možno sa v tom mnohí nájdete. A možno nie. Ale viem, že pochopíte tú nepochopiteľnosť. Tú víchricu v hlave,  ktorá za sebou zmieta všetky tie krásne okamihy s danou osobou, všetky tie momenty, po ktorých by ste v živote nepovedali, že práve ona má R.

Ale, život je nevyspytateľný. Pýtam sa však, Je skutočne aj spravodlivý? Prečo práve osoby, ktoré by svojím úsmevom dokázali rozsvietiť celé podlažie obchodného centra spolu s výkladmi; osoby, ktoré svojou štedrosťou ďaleko prevyšujú dnešnú nádielku dažďa? A hlavne osoby, ktoré sú pre tento svet prínosom a viac dávajú než berú?! Som nahnevaná. Áno, na teba život. Prečo si konečne nevšimneš, že práve tí dobrí najviac v živote trpia?  Prečo si taký Breivik naďalej chodí s úsmevom od ucha k uchu, nič ho nebolí, a zdravie mu čiperne  funguje? ( Jeho zdravý rozum teraz nechajme naďalej tápať sa v Nórskom mori.) Ale taká žena, ktorá hovorí plynule 4 jazykmi, v živote si toho prežila až až, si teraz v dobe, keď život by mal byť tou najrozprávkovejšou časťou, síce ešte môže byť, ale s tým rozdielom, že strana príbehu bude baladicko reálne poznačená. Bolesťou, smútkom.

A teraz nehovorím, nepíšem a netrápim sa len pre ňu. Trápim sa pre všetkých nielen mojich blízkych, ale všetkých, ktorí tejto chorobe museli alebo musia čeliť. Ste pre mňa hrdinovia. Nie je jednoduché v tomto neľahkom svete predierať sa so zdravým rozumom, o ktorý aj tak všetci pomaly prichádzame a zároveň niesť to bremeno. Bremeno, ktoré je dané kým? A prečo je dané  tým najlepším? Nechcem nikoho súdiť, nikto si nezaslúži žiadnu chorobu. Vôbec nie však ten,  ktorý vám aj v tej najťažšej či dokonca najneočakávanejšej chvíli  vedel vyčariť úsmev na perách, ba až iskričky v očiach naplnené radosťou.

Tápam sa v myšlienkach a spomienkach..  Učenie počká. Zdravie je NAJdôležitejšie.

Dobrú noc.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?