Musím povedať, že títo, ktorí sa nám už týždeň preháňajú domom sú celkom sympatickí. Už len si počkať na výsledok, ktorý sa (snáď) bude páčiť tiež. Nepochybujem o ich práci, ale pochybujem o remesle.
Predsa len, nemôžeme byť všetci finanční makléri, obchodní vedúci, riaditelia, diplomati, ... . Ale, všetci chceme niekde pracovať, mať svoje miestečko, kam sa schováme, ak si na toho vedúceho budeme chcieť v tichosti vo svojej "komnate" ponadávať. Lenže, ako by sme sa k nim dostali, ak by sme už nemali majstrov - stavbyvedúcich?
Všetko veľké sa zakladá na maličkostiach. Všade. V práci, v kancelárii, na dovolenke, vo vzťahu. Myslím, že aj týmto "maličkostiam" ako sú murári, cestári, poľnohospodári, (...) patrí isté uznanie. Snažím sa preto o slovne maximálne, ak už je platové minimálne.
To si tí hore asi nevšimnú. A možno aj všimnú, len nechcú. Ibaže, čo sa stane, ak nepríde do práce murár a čo sa stane, ak do práce nepríde šéfka Slovenskej pošty?
Samozrejme, že nič. Murára by akurát tak vymenili za iného, (aj to je výber čoraz ťažší) ale na post šéfa tu máme stále nekonečné rady. Veď, prečo nie! Stačí tam zotrvať rok a odstupné si môžete užívať do konca života. Bohužiaľ, niektorí majstri, murári, vodári a iní "bežní pracovníci" môžu o takýchto výplatných páskach len snívať. Roky rokúce musia drieť, aby za celú dobu práceschopnosti mohli vidieť takúto sumu ako plat, tobôž nie ako odmenu. Ale nezarobia si ju za to, že iným znížia platy a navýšia pracovný čas. Ale preto, že druhým pomáhajú žiť a prežiť.
Alebo čo tak hasič a poslanec? Vidíte v tom rozdiel? Aj ten, kto komu a ako pomáha? Kto životy zachraňuje a kto ich naopak, ohrozuje?
Som rada, ak ste si ho všimli. Ak nie, všimnete si ho aj tak.
Teraz nám tu svieti už len malý nepatrný háčik. Akej odmeny sa dostáva tým, ktorí nasadzujú svoje životy pre druhých a akej tým, ktorí si svoje luxusné životy zakladajú na druhých?
Aspoň takto veľký obdiv a ešte väčšia vďaka všetkým, čo pomáhajú robiť tento svet svetom. Krajším, lepším a hlavne, bezpečnejším.
Ďakujem.