Robíš to pre seba

Autor: Stanislava Bratková | 28.2.2013 o 13:50 | (upravené 28.2.2013 o 14:29) Karma článku: 5,13 | Prečítané:  679x

„Non schoale sed vitae discimus“, v preklade, „Neučíme sa pre školu, ale pre život“. Predpokladám, že tento výrok maestra Senecu pozná veľká časť populácie a v dnešnej dobe si ho uvedomuje čoraz intenzívnejšie. Presnejšie povedané, stotožňuje sa s ním.

 

Veď, prečo by aj nie? Na prvý deň v škole sa netešíme preto, že zaplníme kapacitu miestnosti, alebo si na nás niekto zarobí. Tešíme sa naň preto,  pretože sa ideme vzdelávať, prekonávať prvé čiary či oblúčiky, pri ktorých zistíme, že ak ich napíšeme správne, tak sa z nich stanú písmená. Tie vieme o niečo neskôr dešifrovať ako kód, ktorý vieme prečítať, dávať do súvislostí. Spoznávame vlastnú materinskú reč. Čím sme starší, tým sme zvedavejší. Máme viac chutí bádať, spoznávať nové veci, prekonávať prekážky. Na základnej škole sa naučíme záležitosti typu – Čo. Čo je to a to. Týmto sme prešli prvý level hry s názvom Škola.

Dostávame sa  k druhému, strednej škole, kde je potrebné spracovať poznatky typu čo.  Učíme sa, ako sa získané čo transformuje do ako. Ako to, že Sokrates je tak dôležitý prínos pre naše učenie, že sme sa s ním doteraz mnohí nestreli? V knihách a učebniciach samozrejme; na rande by ste ho dnes chceli pozvať márne..

Stredná škola je veľmi dôležitá etapa, pretože si začíname uvedomovať, aké sú znalosti potrebné. Zisťujeme, že niektoré z nich už môžeme aplikovať aj v bežnej praxi zvanej život. Ten nás často skúša, bez toho, aby avizoval, že bude test. Neodpustí nám nepripravenosť na hodinu pre nočnú žúrku, na ktorej sme okúsili chuť a účinky viacpercentného špiritusu.. Nie. Lenže práve v tom nám škola pomôže. Napríklad na chémii nebudeme zvedaví ako bojovať proti dôsledkom alkoholu kvôli známke, ale samozrejme preto, aby sme vedeli, s čím si nabudúce pri bolehlave pomôžeme. Pokračujeme teda v ceste, ktorá nám dokazuje školopovinnosť nie pre prácu učiteľov, nepedagogických zamestnancov a pod., ale pre nás samých. Ibaže, to si uvedomujeme na strednej, až keď sa blíži koniec. Maturanti sa rozídu, rozutekajú po svete, uplatňujú poznatky. Ale úprimne, koľkí vysokoškoláci by sa vrátili do čias strednej školy? Koľkí z nás si v skúškovom období, v zúfalstve nad toľkými knihami, pripomínajú ten hravý počet učebníc na gymku? Verím, že sa mnohí pousmiali s súhlasne prikývli. Taktiež sa spolieham aj na študentov, hrdých vysokoškolákov, ktorí už na strednú dávno zabudli.

Týmto sa dostávame do tretieho levelu, t.j. vysoká škola, na ktorej sa už učíme spracovávať odpovede na otázku Prečo?. Prečo je to tak? Prečo som sa nad tým nezamyslel skôr?, hovoríme si počas prednášok. Závažnosť odpovedí je veľmi podstatná.

S  úsmevom konečne začíname rozumieť, prečo to všetko... prečo nás rodičia nútili chodť do školy aj v ten najdaždivejší deň, ktorý sme chceli využiť na lebedenie v posteli, čo nás tak silno zvierala a nechcela pustiť. Prečo sme dostávali nečakané písomky, pri ktorých sme sa naučili, ako inak sa dá ešte pomenovať jedna číslica – 5, od bomby až po guľu. Prečo veľké prázniny musia byť len dvojmesačné a nie desať.

Preto, lebo keď prejdeme všetky tri levely hry, zistíme, že to bolo len zahrievacie kolo pred tou skutočnou s názvom Život. V ňom môžeme slobodne presadiť názory, potvrdiť či vyvrátiť naučené teórie, obísť cudzie presvedčenia a ísť si za svojimi; uskutočňovať plány, o ktorých sme snívali počas nudných hodín. Či už na základnej, strednej alebo vysokej škole. Všetky tri dlhodobé aspekty povinného vzdelania sú pre nás len prínosom.

Takže, milý Seneca, úplne s Vami súhlasím. Učím sa, že sa účím len a len pre seba. Nie je to moja povinnosť, ale potreba. A prečo?

Pretože svet potrebuje múdrych a vzdelaných ľudí. Hlavne na významných pozíciach.

( Taktiež rozumej aj ako - pomôžme Slovensku! ;) )

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?