Cestou necestou

Autor: Stanislava Bratková | 3.3.2013 o 10:45 | (upravené 3.3.2013 o 12:49) Karma článku: 7,07 | Prečítané:  351x

Krásny slnečný víkend mi naznačil, že si urobím krátky výlet k starým rodičom na dedinu. Autom je to zhruba hodinu a pol. Stiahnuté pesničky v mobile, mamina ako spolujazdec dobre naladená a málo dopravných prostriedkov zaručoval pohodovú jazdu. Ale dokedy? Nebojte sa, nebude to žiaden plytký príbeh o jari. Skôr plytkosť našich najvyšších..

Ospravedlňujem sa, som mierumilovný človek, ale už dlho som cestou tak nenadávala. Prvý aspekt - šialení vodiči. Veď, prečo neobehovať pár metrov pred zákrutou. Alebo druhá extrémna varianta, dedko s dosť spomalenými reflexami, klobúkom na hlave si to valí jedna radosť. Škoda len, že rýchlosťou 30km/h a pekne po čiare. Prečo sa uhnúť? Prečo zrýchliť na rovnej ceste mimo obce? A vlastne, na čo brať ohľad na situáciu na ceste? Idem si sám svoje, kým prejdem peši, prejdem si to aj na aute. Nikto sa na mňa prosím nehnevajte, ale mám pocit, že 70-nici a vyššie by už riadenie vozidiel na pozemných komunikáciách mali zvážiť. Z hľadiska bezpečnosti ostatných, tobôž nie ich.

A ešte jeden príklad. Mladí, čerství vodiči – protiklad dedka v klobúku. Až na to egoistické hľadisko. Aj tuto krásne vidno, že nezaléži na stave premávky, ale na rýchlosti môjho auta a výške frajeriny, akej sa mi dostane po extrémne nebezpečnej, rýchlej jazde. Pozerajte všetci, teraz idem ja.

Nechcem byť zlá, len si treba uvedomiť, koľkí a kam týmto spôsobom jazdy došli... A aby sa nezabudlo, rýchlo znovelizujme zákon o spôsobilosti jazdy už od 17 rokov. Až potom začnú nádherné štatistiky nehodovosti a kopec reportáži so zosnulými v plačlivosti.

A teraz po B. Druhý aspekt našich ciest, viditeľný v každom meste. V známom vtipe, ktorý koluje po sociálnych sieťach to znie vtipne. (Ak sa k vám ešte nedostal - Angličan sa pýta Slováka: "Vy tu po ktorej strane jazdíte? Po ľavej či pravej strane ?" Slovák mu odpovie: "Pomedzi jamy kamarát. Pozdravujem autora, ospravedlňujem sa za copy/paste, ale výborne vystihnuté!) Ale v skutočnosti to až také vtipné nie je. Úprimne, je to na plač. Chápem, že po zime vozovky nikdy nie sú v 100%nom stave, všade bezproblémovo zjazdné. Zima si berie svoju daň v každom prípade. Ale! Nech mi nikto netvrdí, že nie je dostatok financií alebo pracovných síl na ich opravu.

Žalostné, ak si myslíte, že nie sme v stave zakročenia a financovania takýchto dôležitých vecí, akými sú cesty. Nechcite tvrdiť, že štadióny potrebujeme viac. Som očarená zázrakmi, aké sa dejú v našej republike. Štrajk učiteľov pomohol „až“ k 5%nému zvýšeniu platov. Na viac nebolo, lebo nebolo. Pár mesiacov na to sa možeme v novinách dočítať o štadiónoch, na ktoré peniažky zrazu sú. Magický to štát, ešte magickejšia pokladnica.

Keď sa teda raz v roku XYZ dobuduje posledný štadión na východe našej republiky, kde už pomaly ani pes neštekne, čo sa týka modernizácie, poprosím, príďte si niekedy pozrieť podujatie na danom mieste. Prosím, autom. Vlastným autom. S vami za volantom. Kam a v akom stave sa tam s autom dostanete? Ak vôbec dojdete.

Odporúčam prejsť si napríklad len z Prešova do Michaloviec. Radosť na začiatku cesty vás v jej polovici hneď prejde a spomeniete si na hanlivé výrazy, aké ste už dlho nepoužívali.

Presne tak, ako som túto cestu-necestu cez víkend absolvovala ja.

Majte ho teda pekný, aj napriek nepekným aspektom dnešnej doby!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?