Naprieč cintorínom

Autor: Stanislava Bratková | 29.10.2013 o 20:30 | (upravené 29.10.2013 o 20:56) Karma článku: 6,09 | Prečítané:  316x

Baladické šero. Tajomná Hmla. Jemný vánok. Smrkajúce nosy a šuchotajúce lístie ozvučujúce melancholickú jesennú idylku.  Až príliš precítené, však?

Zamyslime sa na chvíľku. Začiatok novembra, okrem prvých mrazov, prináša aj dôležitý sviatok v roku – Sviatok Všetkých svätých. Počas nich sa nehrnieme tak húfne do obchodov ako počas vianočných sviatkov, v televízii nebadáme ani náznak reklamy venovanej tejto udalosti. Maximálne tak akurát predramatizované spoty v televíznych novinách s nanajvýš dojímavou hudbou v pozadí, rozumej bohapustý brak.

Týmto sviatkom neprikladáme až taký význam. Netvrdím, že do bodky všetci, ale vo všeobecnosti. Každým rokom mi napadá množstvo otázok pri "prechádzke" cintorínom. Prečo nosíme na hroby megalománske vence či ikebany, kupujeme niekedy až gýčové, drahé sviece len v tieto dni? Pri pohľade na niektoré hroby mi je až smutno, že sú neupravené, zarastené alebo inak zničené počas roka zanedbávané a teraz, hop šup rýchlo, poďme ako-tak upratať, lebo sú Dušičky. A nezabudni na sviečky. Veľa sviečok.  (Priznávam však, že v tieto dni robia z cintorínov akési nebeské hviezdnaté nebo. Magický to "pľac".)

Nie je lepšie, keď si s dotyčným človekom vymieňam túto pokornú energiu, a teda venujem mu čas ešte počas bytia na tomto svete sťa živý človek? Možno už mnohí tušíte kam mierim. Nechcem detailne rozoberať príbehy cintorínov, všetci dobre vieme, že smrť čaká na každého z nás, len nevieme, kedy a za ktorým rohom. Vieme len, že sme tu. Sme živí. A zdraví. Môžeme sa smiať? Môžeme o pol noci vyjedať chladničku? Môžeme sa vyhovárať, čo všetko nás bolí? Áno, možeme.  Všetko sú to dôvody nášho zdravého bytia. A zároveň sú to veci, na ktoré budeš už len so slzami v očiach spomínať, keď budeš zapaľovať sviecu svojmu blízkemu. Darmo ich tam prinesieš kopec. Darmo donesieš najdrajšie veci z kvetinárstva, keď si počas života s dotyčným viedol prázdny vzťah.

Všetkých ľudí si treba vážiť. V prítomnosti. Vtedy, keď sú pri nás, s nami. Dôležité slová, objatia, bozky či len príjemné priateľské stretnutia netreba odkladať na neskôr. Lebo občas sa z neskôr stane nikdy. Bez akejkoľvek výstrahy.

Berme preto tieto sviatky ako také malé clivé upozornenie na to, čo je, no kedykoľvek už byť nemusí. Skúsme minúť menej financií v obchodoch a viac času na cintorínoch. Nielen počas nasledujúceho víkendu. Ale behom celého roka.

V živote je dôležité nájsť si čas na dôležité veci. Ako sa hovorí, dobré veci potrebujú čas. No, skutočne úžasné veci sa dejú v krátkych, a rýchlo pominuteľných okamihoch.

Skúsme teda, nech iskra vo svieci, ktorú zapálime na hroboch blízkych, vzbĺkne aj v nás a pridá nám na pokore, ľudskosti a pokoji aj v ďalšie dni behom roka.

 

Pomimo, okrem pokoja v duši, špeciálne v tomto období, aj v pokoji za volantom!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?