Noc pietne žiarivá

Autor: Stanislava Bratková | 1.11.2013 o 23:07 | (upravené 1.11.2013 o 23:49) Karma článku: 4,05 | Prečítané:  324x

November, vitaj.  Ako sa máš? Od minulého roka si sa vôbec nezmenil. Aj tvoj dnešný príchod bol melancholický, zahalený v hmlistom, pochmúrnom dni. Ale predsa len, v túto noc vynikáš zo všetkých nocí najviac!

Dnešný deň, čo cintorín, to šuštiace igelitky plné sviec, vencov, zápaliek. Tento obsah vykúzlil tajomne rozžiarené zemské nebo. Sviece sťa hviezdy. Hviezdy sťa psyché zosnulých. Dívajúcich sa a zároveň dávajúcich na nás pozor. Čo cintorín, to rodinné stretnutia a mávania blízkym po dlhej dobe, zo široko-ďalekého okolia. Sklopené hlavy, zovreté ruky. Ticho, ale napriek tomu neutíchajúce toky myšlienok, modlitieb. Každý hrob dnes v istom zmysle ožil. A každý živý prítomný sa v istom zmysle preniesol do nebies. Pozdravil blížneho, zahmlil oči nejednou slzou, vyslal množstvo prosieb. Zároveň a vďaku za to, že vôbec je, žije.

Nanešťastie, posledná októbrová noc a teda začiatkové novembrové ráno prináša okrem spomienky na zosnulých aj úplne inú ideu. V podstate je to tiež sviatok, ale spoza mláky. Americký Halloween. Netvrdím, že ho nespoznajme, nechcime o tom vedieť viac. Veď, aj tak sme už poriadne zamerikanizovaní. Ale prečo s tým balamutíme detstké hlávky už vo veľmi skorých rokoch? Bez poriadneho naštudovania si a následného vysvetlenia, čo vlastne Halloween je, utekáme s detičkami do obchodov, nakúpime im kostýmy, masky, strašidlá a veľa veľa čierneho, aby sme mohli ísť večer strašiť. Bezmyšlienkovite, iba húfne, lebo ide aj Paľko s Jožkom z vedľajšieho bloku.

Otvorme deťom bránu do sveta prostredníctvom nových vecí, zážitkov, sviatkov či postáv. Ale skúsme si zachovať aj to naše. Skúsme ich naučiť občasnému tichu. Nechajme ich nájsť  v sebe miesto pre pokoru a pietu. Alebo skutočne chceme, aby z nich vyrástli naivne zadubené mátohy?

V pokoji domova im poskytnime možnosť dozvedieť sa viac. O všetkom. A práve dnes, špeciálne o tom, prečo je lepšie zostať doma, nebehať povonku ako nejaké strašidlo, ale v tichosti zapáliť sviečku, dve. Lebo aj také malé gesto občas znamená tak veľa. A hlavne pre niekoho, kto tu s nami už nie je.  Napriek tomu, stále všetko vidí, všetko vie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?