Paráda, nové lôžka!

Autor: Stanislava Bratková | 18.1.2014 o 21:00 | (upravené 18.1.2014 o 21:53) Karma článku: 7,47 | Prečítané:  616x

Bežná sobota, každý v domácnosti  robí to svoje, teda aspoň sa veľmi profesionálne tvári, že niečo robí. Pozadie dotvára zapnutá televízia a nejaké tie minimálne aspoň počúvateľné programy.  Istá spoločnosť nie a nie prijať finančný pozdrav, inak nazývaný servisný poplatok pre umožnenie sledovania viac než štyroch programov a tak domácim neostáva nič iné, len mať v pozadí 4 večne sa prepínajúce kanály.

Jeden bežal dosť dlho na to, aby nakoniec upútal pozornosť. Boli to správy a dovolím si povedať, že na STV1 sa ešte dajú nazvať správami. Nemám chuť sprofanizovať komerčné televízie, ktoré už pred pár rokmi zrejme stratili pojem o tom, čo je to spravodajstvo a čo by malo patriť medzi relevantné a užitočné informácie v ňom. Každopádne, zaujala ma veľmi zaujímavá informácia.

S akým oduševnením sa hlási do mediálneho sveta informácia, že nemocnica zakúpila mobilné lôžka pre rodičov. Neviem prečo, osobne mi to prišlo veľmi bizarné. Nie preto, že to nie je dobrý nápad, ale práve naopak. Žijeme v roku 2014, kde pokrok nabral rýchlosť svetových pretekárov na druhú v zátvorke a to celé ešte na tretiu, a na Slovensku zrazu ideme robiť veľké haló  z toho, že máme lôžka aj pre rodičov, ktorí majú v nemocniciach svoje malé ratolesti a môžu s nimi stráviť dobu liečenia. Aké je to pre dieťa dobré. Rozumiem, že z kapacitných a na Slovensku ako inak, predovšetkým z finančných dôvodov nie je možné zabezpečiť takéto ubytovanie obzvlášť pre sprevádzajúce mamičky v nemocniciach po Slovensku rovnomerne a dostatočne.

Ale nerozumiem, prečo sa také čosi rieši až teraz. Rok 2014 a takýto rozruch. Vari nie je samozrejmosť, že keď je malé dieťa hospitalizované, bez vlastnej matky a v prostredí slovenských nemocníc mu to môže ešte viac uškodiť než pomôcť?

Zase raz, nemusím chodiť ďaleko, stačí blízka rodinná príbuzná s trojročným synom, ktorý musel podstúpiť operáciu. Ešte pred tým sme ich boli navštíviť. Vošli sme do menšej akože väčšej izby, kde boli traja malí pacienti a tri sprevádzajúce mamky. Hádajte, koľko postelí bolo na izbe a koľko z nich bolo využitých? 3/4. Ako matka, tak aj dieťa pred/po operácii sa delili o jedno lôžko. A nie, nebolo to v roku 1986. Stačí ísť len o pár mesiacov dozadu. Matka aj dieťa na jednej posteli, rok 2013.

Naozaj je potrebné robiť z vecí, ktoré už majú byť automaticky zabezpečné aspoň na tých najdôležitejších oddeleniach pre deti takú senzáciu?  Radostne jasajme a spievajme Aleluja, lebo sme pokročili zase o krok ďalej, no naďalej len v rámci obdobia stredoveku, keďže je stále reč o slovenskom zdravotníctve.

Áno, napadla mi aj varianta typu – priplatiť si za lôžko, samostatnú izbu či samostatnú izbu s nadštandardným vybavením. Ale ak ich máte v ponuke len zo 3-4 v rámci oddelenia a všetky sú obsadené, čo potom?

Nič. Naďalej s hnevom jasajme nad vecami a službami, ktoré sú v iných krajinách automatické, u nás len extra luxusné a drahé, ak vôbec sú. A nezabudnime ešte podporovať tých vyššie, ktorí chcú zbytočné nemocnice zrušiť.

Načo nám je toľko nemocníc?  Načo byť zdravý? Zdravie, to je príliš veľký luxus, ktorý si, bohužiaľ, v tejto krajine nemôžeme dovoliť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?