Pokiaľ žijem

Autor: Stanislava Bratková | 16.2.2014 o 15:50 | (upravené 16.2.2014 o 16:14) Karma článku: 4,35 | Prečítané:  403x

Vcelku náhodne som sa dostala k videu s prehovorom umelkyne z New Orleans. Opustený dom, ktorý svojím nedbalým výzorom špatil  susedstvo, premenila na obrovskú tabuľu s jediným fixným nápisom: Predtým, než zomriem, chcem... Na druhý deň bola celá tabuľa zapísaná. Ak by ste šli okolo, napísali by ste na ňu niečo aj Vy? Čo také? Premysleli by ste si odpoveď alebo by ste automaticky písali?

Čo ľudí motivuje k odhodlaniu urobiť niečo inak? Premeniť zaužívané denné zvyky na niečo iné, špeciálne? Kedy príde zlom, ktorému dovoľujeme v nás naozaj niečo zmeniť, zlomiť?

Hádam ten najsmutnejší, zároveň najparadoxnejší, je smrť blízkej osoby. Ak je nečakaná, náhla, o to ťažšie je vyrovnanie sa s ňou. Pýtame sa -  Ako je to možné? Prečo práve táto osoba? Veď len nedávno sme sa stretli a všetko bolo vporiadku. O týždeň by oslávil/-a narodeniny. ...a mnoho iných skormútených, ale už bezútešných otázok či výčitiek hádžeme do pléna života.

Ponurné je často to, že si na seba ľudia nedoprajú čas, stále sa kamsi ponáhľajú, až nakoniec, ak predsa len, dobehnú do cieľovej rovinky života, kde majú tendenciu vraciť sa na začiatok, sumarizovať a ľutovať. Ľútosť je v tomto elegickom momente sťa metla, ktorá zmieta zo stola spomienok skoro všetky vysnívané, no nesplnené, vytúžené, no bez výsledku.

Našťastie, nie každý o niečom len sníva, ale preto aj niečo robí. Maká skrz bolesť, pokrčené papiere v smetnom koši, otlaky a mozole, tajný plač v tichu a tme izby a iné spôsoby, ktoré ho poháňajú vpred.

Sentimentality bolo snáď dosť, preto sa vrátim k nápisu na spomínanej stene. Čo skutočne chcete predtým než zomriete? Čoho sa bojíte a pritom tajne maximálne túžite? A čo Vám bráni si to chcenie premeniť na bežnú, krajšiu, kvalitnejšiu, vzácnejšiu súčasť života?

Stačí tak málo, ktoré nám dopraje, dá tak veľa. Len si to treba uvedomiť.

Uvedomiť si, že život je naozaj čarovný a dopraje nám čo si prajeme, dovolí nám splniť si, čo si vysnívame. Ako lieky, tak aj život má expiračnú lehotu a netrvá večne. Možno práve preto výstrahy v podobe problémov, ktoré má každý jeden človek na zemi, nám naznačuje smer vpred alebo späť, stopku alebo zelenú. Výstraha v podobe straty blízkej osoby. Alebo výstraha v podobe motivácie.

Nebojme sa preto dávať si vysoké ciele, absurdné túžby. Nebojme sa premeniť dokončenie vety, ktoré nám napadlo ako prvé pri dočítaní vety Predtým, než zomriem, chcem.. na skutočnosť.

 

Nebojme sa užívať si všetko naplno. Bojme sa momentu, v ktorom nám telo nedovolí už nič chcieť. Zmeňte chcenie na úmyselné činy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?