Plamienok smrti

Autor: Stanislava Bratková | 26.2.2014 o 22:13 | (upravené 26.2.2014 o 22:29) Karma článku: 5,70 | Prečítané:  236x

Kto by to bol povedal, že hneď ako moj prst sa na enter dal, zo sveta do neba si ďalší život vzal. V tej vete stálo:   Ako ďaleko možno zájsť, aby sme mohli hranicu smrteľna nájsť?

V tomto momente to hneď iný zmysel nabralo.

Malo to byť prosté zamyslenie nad dielom E.A.Poe-a,

ako hlavný hrdina smrť nakoniec zdolá.

Teraz je to akýmsi paradoxom.

Že nik z nás nemôže byť tým hrdinom.

V živote možeme utekať, ďaleko, ba ešte ďalej.

Nikdy však neutečieme pred dvoma hrôzami.

Darmo máme silnú, zúfalú nádej.

Nikdy neutečieme pred sebou a smrťou.

Akokoľvek sa zaobalíme slzami.

Smutné verše, o to smutnejšie sa píšu.

Na výber nemáme,

aj pri búrke hľadáme v lese čo najbližšiu skrýšu.

Tak aspoň smútime,

s istotou, že niekde sklopíme hlavu, dušu.

Raz určite.

Už len prosím,

Raz, neponáhľaj sa tak.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?