Zastav sa na moment

Autor: Stanislava Bratková | 21.12.2014 o 21:55 | (upravené 21.12.2014 o 22:20) Karma článku: 4,45 | Prečítané:  358x

Už klopú na dvere, svietia či blikajú na domoch, vyhrávajú v rádiách, rozvoniavajú kuchyne... Sú vraj najkrajším sviatkom v roku, ľudia sú milí, pokorní a šťastní. Naozaj? Idylické vianočné filmy, rozprávky sú pozitív, hojnosti a šťastia aj na tri diely, ale je tomu tak aj v skutočnosti?  Sú podľa vás na Vianoce ľudia úprimne šťastní? Ak áno, v akej miere? Za akú cenu?

Tri dni pred dňom D, alebo skôr dňom V sa márne snažíte nájsť pokoj. Obchodné centr á sú zväčša z aplnené nervóznymi hudrajúcimi ľudmi, búchajúcich do seba plnými taškami a spoločne poháňanými zhonom. Výnimka potvrdzuje pravidlo, takže na chvílku sa zaseknete, ak Vám niekto milo a pokorne zapraje príjemné prežitie sviatkov, no v zápätí sa obzeráte, či máte všetky tašky. Ešte predtým než do nejakého centra vôbec vojdete, snažíte sa zaparkovať. Nezostane to len pri snahe, ale aj občasných nadávkach, keďže ani po treťom kole brázdenia parkoviska nenájdete voľný pľac. A ba, tam je voľné, rýchlo, rýchlo. Cí, to je debil, veď som tam išiel ja. Ozýva sa z pomaly zaroseného okna, odkiaľ vykukujú zababušené a už vopred unudené detiská, ktoré sa mohli radšej boriť v snehu a rumázgať od zimy, než toto. Bohužiaľ, ani sneh a stále ani to voľné miesto. Našťastie, niektoré rodiny už peňaženky vyprázdnili a vy sa môžete konečne presunúť na pľac, ktorý vám práve uvoľnili. Deti zabaviť v najbližšom hračkárstve, odkiaľ sa dá kadečo pokúpiť, ale potom nezabudnúť na operátorské alebo technologické obchody, kde kúpime malým deťom tablet, aby sa vedelo už v 5 rokoch socializovať.  A potom, prečo v 8 rokoch stále nevie napísať svoje meno písaným písmom na papier? Och, to bude asi tou učiteľkou..

Veľmi jednoduchý príklad bežných predsviatkových dní bežných ľudí.

Ale čo tak namiesto tohto zhonu a pološialenstva trošku nespomaliť a nezamyslieť sa nad skutočnou podstatou sviatkov a rovnako aj nad uplynulým rokom, na začiatku ktorého sme si dali predsavzatia, akí nebudeme a akí naopak budeme. Boli sme skutočne takými?  Ak by sme mohli, chceli by sme niečo zmeniť? Chceli by sme ešte niekoho pozdraviť? Chceli by sme narátať do 10 skôr než by sme na niekoho nakričali? Chceli by sme povedať niekomu niečo, kto už medzi nami nie je?

Chceli by sme. Lenže to v obchodoch nenájdeme. Nájdeme to oveľa bližšie než sa zdá. Nájdeme "to" v sebe samých. Veď, najdôležitejšie veci aj tak nie sú veci..

  • Čas . Nebojme sa ho konečne dopriať ľuďom, na ktorých sme ho v tomto roku neminuli práve najviac, ale naopak. Urobme si ho naozaj na podstatné záležitosti, rodinné, priateľské stretnutia. Ak nie aj stretnutia po rokoch.
  • Poďakovanie . Nebojme sa poďakovať. Nebojme sa prejaviť úctu a preukázať vďaku, ak nám niekto naozaj pomôže. Nezištne. Alebo nám len otvorí dvere pri vychádzaní z budovy. Či kúpi maličkosť na darček k sviatku. Alebo si na nás nájde čas. Buďme vďační aj za čas. Za život. Za zdravie. Nie je to klišé, skúste ísť s polámanou nohou na nákup. V tom lepšom prípade teda len s polámanou končatinou..
  • Pochvala & Uznanie . Nebojme sa niekoho pochváliť, že sa mu podarilo postúpiť v práci. Že si niekto mohol dovoliť kúpiť nové auto. Nebojme sa niekomu úprimne povedať, ako mu nový sveter sadne. Ako skvele vyzerajú jej nohy. Aký výborný koláč dokázala napiecť. Aký skvelý účes má. Dnes vyzeráš skvele či Výborná práca! sú slová, ktoré nám neublížia a druhého dokážu motivovať a zaviesť niekedy až k neuveriteľným cieľom.
  • Prepáč. Asi najdôležitejšia "fráza". Nebojme sa ustúpiť, stiahnuť hrebienok, skrotiť sa, vpustiť do seba pokoru. Tá nikdy nikomu neublížila. Práve naopak. Úprimné a prosté slovo, ktoré dokáže zázraky. Pretrvávajúce ticho, nadutosť by razom sfúklo. Naučme sa hovoriť prepáč neurazene, nesebecko. Úprimne.
  • Ľúbim Ťa. Ešte stále čakáš, kým sa rozhodneš povedať to? A akú máš istotu, že o týždeň dva budeš mať príležitosť? Nebojme sa vysloviť svoje pocity, emócie a náklonnosť. Častokrát berieme prítomnosť milovanej osoby ako samozrejmosť. Hranica samozrejmosti sa len jemne lízla s hranicou otázky Prečo. Pretože, keď zistíš, že už to nebudeš mať komu povedať, už bude neskoro utierať si slzy z tváre práve s touto otázkou na perách.
  • Chýbaš mi . Každý to chce počuť, každý chce mať pociť, že na ňom niekomu naozaj záleží. Rovnako ako pri Ľúbim Ťa nezabúdajme ani pri vzdialenosti tu lásku prejaviť. Akúkoľvek vzdialenosť dokážu tieto slová aspoň na krátky moment skrátiť.  Nanešťastie, nie vždy máme možnosť vyjadriť deficit blízkej osoby konkrétne danej osobe z očí do očí vďaka skypu, či aspoň pošuškať cez smartfóny. Raz, keď nás opustí blízky človek, je nenávratne preč, nebojme sa vziať sviecu do ruky aj mimo sviatku Všetkých svätých, zoberme sa v tichu a v spomienkach a zapáľme ju a popritom sa v duchu s danou osobou porozprávame. A poďakujme, že na nás zhora dáva pozor.

A týmto gestom sa znova vrátime k prvej odrážke, k času . Je nevyspytateľný. Nikto nemá záruku, že bude na svete 70, 100 či 88 rokov. Nikto nevie, kedy príde jeho čas. No teraz je skutočne čas, keď si to všetko máme uvedomiť, prehodnotiť, pospomínať, pochváliť či poďakovať. Teraz je čas, keď si na to všetko chceme sami od seba urobiť čas. Vystískať starých rodičov, rodičov, súrodencov. Povedať im, ako nám na nich zálži a poďakovať im. Keď sa budú pýtať prečo, postačí im len povedať preto, že sú. Vianoce nie sú o veciach. Vianoce sú o ľuďoch, rodine, priateľoch.

Teraz je čas sa konečne zastaviť. A nikam sa nenáhliť.

 

/Navyše, po Vianociach bude aj tak všetko minimálne o polovicu lacnejšie./

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?