Niekedy to, čo hľadáš, prichádza či nachádzaš práve vtedy, keď to vôbec nehľadáš.
Niekedy to nie je o tom, ako veľmi je človek zaneprázdnený, ale o tom, aké miesto zastávaš v rebríčku danej osoby.
Niekedy musíš prehrať boj, aby si vyhral vojnu.
Niekedy odpúšťame druhým nielen preto, že si odpustenie zaslúžia, ale preto, že si my zaslúžime pokoj.
Niekedy prosté Ahoj dokáže pripomenúť to najhoršie či najkrajšie zároveň.
Niekedy to, čo máme si uvedomíme až po tom, keď o to prídeme.
Niekedy to málo, čo dostaneš od druhého je pre neho to najviac, čo ti môže dať.
Niekedy aj napriek ráznemu nie môžeš naďalej ostať láskavým človekom, nie horším.
Niekedy je životná múdrosť len zahojenou spomienkou bývalej, ale poučnej bolestnej skúsenosti.
Niekedy je najlepšia odpoveď mlčanie, niekedy veľavravný nežný bozk.
Niekedy je tým najlepším liekom len obyčajné: Záleží mi na Tebe. Ľúbim Ťa.
Niekedy pri pocite chcenia byť osamote paradoxne chceme a najviac potrebujeme spoločnosť.
Niekedy musíme odísť, aby sme zistili, kto je ochotný za nami prísť, zastaviť nás a dať nám dôvod ostať.
Niekedy to chce len prosté tiché objatie.
Niekedy sa musíme chopiť aj na pohľad riskantne pôsobiacej šance, pretože nám už nikdy nemusí byť dopriata a vzdáme sa vzácneho napredovania bez toho, aby sme sa o to čo i len pokúsili.
Niekedy si to všetko uvedomíme, až keď je neskoro. Ale niekedy je nám dopriate uvedomiť si to v predstihu.
Niekedy.
Niekedy stále je to však len o našom uhle pohľadu. Na danú situáciu, spomienku, pocit či osobu.
Niekedy sa priveľmi tešíš na sviatky, na Vianoce. Niekedy pred tým si len odbehneš na pohotovosť po niečo na upokojenie a vzíde z toho akútna operácia. Niekedy príde čas, keď v najkrajšom období roka, keď sú najbližší v pokojnom a radostnom kruhu pri stromčeku, si musíš odležať svoj pooperačný čas na nemocničnom lôžku. Niekedy je to naozaj na zaplakanie. No rodina príde za tebou, nielen niekedy, ale pravidelne, poctí ťa návštevou, spríjemní chvíle strávené v nemocnici, kde sa na Štedrý deň ozýva z chodby hlučná radosť a veselé pochutnávanie si dobrôt, ktoré si zdravotné sestričky navzájom podonášali a ponúkali. Pri pohľade na infúziu ti niekedy vzíde slinka na lahodné medovníčky či kvalitnú kapustnicu. Niekedy je to len pár dní, ktoré musíš vydržať a potom si konečne späť doma.
No, niekedy stačí aj tých pár dní, aby som pochopila a s vďakou odišla. S vďakou za to, že to nebolo až také vážne, naproti iným prípadom. S vďakou za to, že stále môže byť aj horšie. S vďakou za to, že som ráno vstala, umyla sa a dostala som stravu, ktorú som už mohla pokojne jesť. S vďakou za to, že som odišla s úsmevom po svojich. S vďakou za to, že viem, že na mňa doma niekto čakal. S vďakou za to, že človek niekedy naozaj musí zažiť a prežiť to zlé, aby si vážil všetko to dobré a hlavne, aby si vážil najbližších, s ktorými sa o to dobré v živote môže podeliť a v tom zlom dokáže podporiť.
Niekedy to naozaj nie je o darčekoch. Niekedy je to o tom, že ako darček si želáš osoby, zdravie a pokoj namiesto hmotných vecí. Lebonajkrajšie veci v živote aj tak nie sú veci. Niekedy Vianoce nemusia byť len 24.decembra. Niekedy Štedrý večer môže byť každý večer. Záleží len na nás, kedy si to neobyčajné a vďačné niekedy doprajeme.
Niekedy je dobré pozerať sa späť do minulosti len preto, aby sme si uvedomili ako a kam sa nám už podarilo dostať v prítomnosti, kam chceme smerovať v budúcnosti. A vtedy niekedy príde čas, keď sa musíme v živote rozhodnúť či chceme v našej knihe života len otočiť stranu alebo uzavrieť celú kapitolu a začať novú.
Presne tak, ako je to potrebné aj dnes, v posledný deň roka 2015. Určite si v ňom každý odžil to svoje krásne, aj smutné, veselé aj plačlivé, nezabudnuteľné a inako-idné. Všetko sú to momenty, ktoré z nás vytvárajú NÁS.
V novom roku buďte tou najlepšou verziou samého seba, predovšetkým zdravou, spokojnou, zamilovanou a milovanou s nekončiacim úsmevom na perách.
S láskou a úsmevom na perách, Stanka.
