Vrtké neskôr, krehké nikdy alebo ako sa oberáme o čas a blízkych.

Autor: Stanislava Bratková | 27.4.2016 o 21:04 | Karma článku: 4,39 | Prečítané:  363x

Bol to deň ako každý iný. Takmer. Prebudila sa unavená, nemohla si dovoliť vyspávať. Ešteže aspoň niektoré veci počkajú, povedala si bez uvedomenia si sily danej myšlienky...

S jemnou nechuťou sa vychystala, cítila sa akosi zvláštne, nič sa jej nechcelo. Celý deň bola akási nervózna a nervná zároveň, ulietaná z jedného miesta na druhé neuvedomujúc si pôžitok rýchlo prežívaných momentov. Po príchode domov zhodnotila daný deň ako veľmi úspešný, aj napriek tomu, že zbehol abnormálnou rýchlosťou.

Ci pana, nenormálne to letí! povzdychla si v spomínaný večer... Veď len nedávno boli Vianoce. Len nedávno  ležala v nemocnici a dnes sú to už 4 mesiace, odkedy každé ráno pri pohľade na jazvu poďakuje, že po tom všetkom vstáva zdravá z vlastnej postele pod strechou s najbližšou milujúcou rodinou. 4 mesiace jej niekoľko stehov  pripomína, že  stačí pár minút a všetko môže nabrať úplne iný smer, akým náš život napredoval. Stačí pár sekúnd, všetko môže byť úplne inak. Ako zle, tak aj dobre. Ako dobre, tak aj veľmi zle.

Vďakabohu za techniku, vďaka ktorej mohla vtedy len prednedávnom aj z nemocničného lôžka klebetiť s blízkymi. Blízkymi, ktorí sú vzdialení aj niekoľko tisíc kilometrov. Telefonát bol povzbudzujúci, príjemný, veselý, plný smutnej vzdialenosti, no zároveň láskyplnej spolupatričnosti. Stačili 4 mesiace.

Po 4 mesiacoch v daný večer, keď unavená rozjímala ako to všetko letí, začula zvoniť telefón. Zasiahol ju divný pocit, zovrelo jej hrdlo aj žalúdok. Bol to jeden z tých znepokojujúcich vyzváňaní buď nezvyčajne skoro ráno alebo neskoro večer. Počas tých 4 mesiacov pred daným večerným telefonátom spolu ešte potelefonovali, aj sa dohodli, že sa v lete znova stretnú, aké výlety znova podniknú.  Už len sa dočkať leta.

Človek mieni, Pán Boh mení.

Situácia sa obrátila. Zatiaľ čo sa jedna tešila z úspešnej rekonvalescencie, pre zmenu druhá si medzitým balila veci na lôžko.  To zvládne, je to jedna z najsilnejších osôb, aké poznám. Plná elánu, lásky, pochopenia a povzbudivých slov. Je to jedna z tých osôb, s ktorou keď si len vymeníš po dlhšom čase pár správ, naplnia ťa úsmevom a spokojnosťou na dlhší čas. Je to jedna z tých osôb, o ktorých budeš rozprávať ešte svojim pravnúčatám. A tie tým svojim.

Stačilo málo. Začula zvoniť telefón. Zasiahol ju divný pocit, zovrelo jej hrdlo aj žalúdok. Musela čeliť realite, nechcela si to pripustiť, to predsa nie je možné...

Nemý pohľad do steny, stekajúce slzy po tvári, ťažký vzlyk a vír myšlienok zastavili čas.Na druhý deň ráno otvorila oči. Nie, nebol to sen. Nie, už to nie sú myšlienky.

Už sú to spomienky.

Ako si teda v to uponáhľané ráno povedala, že niektoré veci počkajú... áno počkajú, ale skutočne len tie banálne veci, somariny, ktoré bežne riešime a zabúdame na podstatnú úlohu života – skutočné hodnoty. Už vie, že nepočká Ďakujem ti. Chýbaš mi. či Ľúbim ťa. Už vie, že nepočká ani Kedy sa stretneme? Kedy skočíme na kávu?  či Čo tak už rovno dnes?Už vie, že nepočká Aký si mal/-a dnes deň? čiMôžem ti s tým pomôcť? Záleží mi na Tebe! či Prajem ti krásny deň.

Už vie, že všetko v živote je dočasné... šťastie, nešťastie, radosť, neúspech, bolesť..

Tak ako život sám.

Aj dážď, ktorý sa spustil pri dopísaní posledných viet. Aj slzy, ktoré pri písaní padali lícom. Aj tá bolesť z odchodu, ktorá sa raz premení na spoločné znovustretnutie. Všetko je dočasné. Pretože sám život je všetkým a v sekunde zároveň ničím. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?