Podľa seba súdim teba?

Autor: Stanislava Bratková | 29.4.2016 o 20:35 | Karma článku: 3,46 | Prečítané:  257x

Nemala by si.. A prečo to robíš tak? Nebuď smutná...Veď sa už konečne usmej...Bla, bla, bla. Tlieskam všetkým, ktorí sú si tak istí, že vedia a presviedčajú druhých, čo je pre nich lepšie, lepšie než tí druhí sami. Chápete, nie? 

Nie je povolené byť chvíľu ticho, chvíľu mlčky sedieť, chvíľu si nerobiť srandu, chvíľku proste len fyzicky byť? Nie, lebo povedal kto? Nie je jednoduché zmieriť sa so stratou blízkej osoby. Nie je jednoduché ráno s úsmevom vstať a naďalej bezstarostne fungovať. Nie je jednoduché byť silným, lebo sa to tak vraví. Istú chvíľu nie.

Vrav mi čokoľvek, neprešiel si ani krok v mojich topánkach, nemáš poňatie a nevrav mi, že nie. Nie je jednoduché to niektorým ľuďom vysvetliť. Ale až príliš jednoduché je vravieť druhým, čo robiť majú; ako sa majú správať, ako sa majú rozprávať, s kým sa majú stretávať, čo majú kedy povedať.

Najjednoduchšie je hovoriť o druhých, veď ako inak, tí druhí o nás stále vedia najviac...

Ako sa vraví, ťažké situácie nás posúvajú vpred, zároveň dodávajú silu a potvrdzujú, že po búrke vyjde slnko. Ťažké chvíle nás utvrdzujú v tom, s kým chceme naďalej kráčať životom. Nie je jednoduché zistiť to len tak. Nie je jednoduché prísť o osobu, s ktorou by sme kráčali ešte roky, s občasnými zastávkami v letný podvečer s dobrou fľašou vína.  Nie je jednoduché uvedomiť si, že s danou osobou už nikdy neurobíš ani jeden spoločný krok. Nie je jednoduché ísť cestou ťažoby, no je prirodzené, že každý si ňou prechádza svojským spôsobom a tomu prispôsobeným časom.

Nie je jednoduché nechať si „kázať“ normy správania od tých, ktorí kráčajú úplne inou cestou.

Možno sa zdá, že kráčame všetci spoločne, nekráčame. Mnohí možno kráčame spoločným smerom, no svoju životnú cestu si kráča každý sám. Niekto napreduje veľmi rýchlo, niekto si vychutnáva krok za krokom a nikam sa neponáhľa. Iný si robí pravidelné dlhšie zastávky a premýšľa, ktorou odbočkou sa najbližšie vyberie. A niekto sa bez varovania z ničoho nič zastaví, stratí kdesi v diali, odkiaľ sa už nikdy nevráti.

Zrejme presne taká mala byť cesta danej osoby. Tam mala skončiť. Jej životné kilometre a hodiny sú spočítané, dychberúce najkrajšie životné momenty zapamätané. Ostali už len spomienky.

Nebráňme si navzájom v šťastnej ceste. Nehádžme si zbytočne kamene pod nohy. Neotáčaj značku so smerom k studni opačne, ak vidíš, aký je ten za tebou smädný.

Nemiešaj sa do plánov a máp druhých, ak nemáš poňatia, akými podmienkami si prešiel a prechádza. Tak ako je každý človek jedinečný, rovnako aj jeho životná cesta, čoho súčasťou je aj špecifické prijímanie životných údelov.

Ak chceš súdiť, prejdi si najprv pár krokov v topánkach danej osoby. Potom možno pochopíš príčiny daných krokov...

Nežijeme preto, aby sme plnili očakávania iných. Žime život podľa seba a svojich snov! To je predsa najpodstatnejšie, o tom je život.

Tvoj život!

Podľa Teba!

O Tebe... nie o tom, aký by mal byť podľa druhých. 

.................

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?