Keď malé veľa ukrýva.

Autor: Stanislava Bratková | 28.9.2016 o 21:21 | (upravené 28.9.2016 o 21:42) Karma článku: 4,20 | Prečítané:  252x

Pusa na rozlúčku. Predspánková. Vyspi sa dobre povedala, vzala veci, zatvorila dvere a odišla. Keď tu zrazu po chvíľke kráčajúc už dole po schodoch začula svoje meno. 

Otočila sa s otázkou Áno?  A do pokojného ticha sa z dverí ozvalo len vrúcne Ľúbim ťa.

Čakala čokoľvek, ale toto nie.  A o tom to je. Keď nečakáš, dočkáš sa. A nemusí to byť vyslovene len láska opačného pohlavia. Nemusí to byť láska od čerstvého frajera. Paradoxne niekedy práve láska medzi mužom a ženou je tá najkomplikovanejšia, ale ako inak najkrajšia zároveň. No v daný večer však pocítila inú príchuť lásky. Tú najčistejšiu, tú najjemnejšiu. Nedostala ju skrz žiadne dary, večeru či spoločnú luxusnú dovolenku. Nedostala ju skrz zamilované správy či nekonečné telefonáty. Dostala ju prosto, tým najľahším spôsobom. Bytím.

Vtedy si uvedomila, že aj malý štvorročný človiečik vie niekedy dať behom jedného dňa dospelej osobe viac lásky akoby tá dospelá osoba rozdala daný podiel lásky za týždeň. Ten malý človiečik jej robil celý deň spoločnosť, dokonca spolu piekli! A ten moment, keď dali ochutnať voňavý výsledok rodine navôkol ich len utvrdil v láskyplnej pohode, ktorá ich pred štyrmi rokmi spojila a potrvá zrejme navždy. V spomenutej ochutnávke nešlo ani tak o pochvalu ako o spoločne a kreatívne strávený čas. Deň plný zábavy ukončený spoločne v perinách pri Šmolkoch. 

A potom spolu s odchodom prišli tie dve neobyčajné slová, ktoré vyslovilo už štvorročné dievčatko. Nevyslovilo ich preto, že nimi chce niečo dosiahnuť, niečo získať. Vyslovilo ich, pretože to tak cítilo. Pretože hoc jej už pri šmolkovi Spachtošovi padali očká, aj tak vstala, otvorila dvere a povedala to. A viete čo je na tom najkrajšie? Verím jej to. Jednak preto, že ju ľúbim rovnako, no obzvlášť preto, pretože slová premenila v skutky počas dňa. A vlastne stále, keď sme spolu, hoc aj po dlhšej dobe odlúčenia.  Pohladenia, objatia, úsmevy, iskričky v očiach, rozdelenie sa, ponúknutie, poďakovanie a nečakané pusy.

Jasné zretele, jasné príklady úprimnej detskej lásky. Škoda len, že čím sme starší, tým viac berieme tieto láskyplné prejavy ako automatické všedné gestá. Škoda, že čím sme starší, prestávame jednoducho milovať, akosi automaticky začíname všetko nebadane komplikovať.  A pritom úprimná čistá láska je tou najkrajšou bezplatnou komoditou akou v dnešnom komerčnom svete môžeme navzájom disponovať a zdieľať ju.

Nebojme sa byť v láske ako deti.

Nebojme sa byť dospelými, ktorí ľúbia.

Nebojme sa ľúbiť detsky.

Nebojme sa ľúbiť úprimne. 

Nebojme sa ľúbiť. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?