reklama

Sú ľudia a ľudia.

Každý však môže byť taký či onaký, všelijaký. Každý je iný, jedinečný, no pritom sa nevedome k nejakej skupine priradíme alebo sme priradení.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako pozorovateľ si dovolím niektorých priradiť. Konkrétne niektorých pánov, teda mužskú časť populácie, tých ochrancov, dobyvateľov, milujúcich ale občas aj nenávidených nositeľov sily, vytrvalosti a smelosti. A prečo práve tých? Pretože ako pozorovateľ v butiku s IBA dámskym oblečením som sa za celkom krátku dobu stretla so zaujímavými, vtipnými a niekedy až bizarnými situáciami. A po každej z nich mi hlavou prešlo len – Naozaj sú ľudia a ľudia. A akokoľvek chcú ľudia pred svetom niečo skryť, tvár a pohľad ich prezradí. Či už je to zlý deň a následne aj zlá nálada, keď len nevrlo vstúpi do obchodu, bez pozdravu, s bojovným duchom nenadviazať s nami očný kontakt, povrchne porozhadzovať poukladané veci a tak sa len otočiť na opätku a rýchlo bez slov odísť. Dá sa aj tak, chápem. Pri tých horších prípadoch, snažím sa pochopiť. Veď sme ľudia, každého raz stretne deň blbec. Vtedy ustupujeme z cesty, uličky. Ale potom sú tu ľudia, ktorí vojdú a máte pocit, že vám zasvietilo do predajne slnko. Vysmiati, pohodoví, ešte aj čo to vám porozprávajú. Samozrejme, predovšetkým ženy – priateľky, kolegyne, sestry... Alebo postaršie dámy, ktoré vám stále prezradia nejaký príbeh zo svojho mládi, keď „...sme boli ešte vo vašom veku.“ A potom sú tu páry. Často sa už pri pohľade na vchod pousmejem, keď vidím, ako si muža či priateľa žena stiahne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Len tu si niečo pozriem.“

„Aha! Poď sa pozrieť!“

„Počkaj chvíľočku.“

A podobné vstupné upútavky. Po nich začína kategória čakajúci telefonujúci. A keďže aj butik oproti disponuje len ženskými kúskami, občas je naozaj veľmi milé a zábavné zároveň vidieť cca 5 mužov prechádzajúcich sa hore dole s telefónom pri uchu. Buď počkajú až pokiaľ milá z obchodu nevyjde alebo pôjdu za ňou, trošku ju popohnať či poradiť. A naozaj, aj včera som len obdivne pozrela na mladého chalana, ktorý odniesol a poskladal! nohavice späť na miesto, čo niekedy paradoxne neurobia ani ženy. Samozrejme, na to sme tam my, súhlasím, no ak ide bez slov, rázne a negúľa očami, práve naopak, vidieť na ňom tú ochotu, nebudem mu predsa skákať do kapusty. Do kapusty v zmysle, že pri pohľade naň bol jasný záujem o ňu. Z jeho strany. A bolo takých viac. Aj mužov aj párov. My ženy totiž niekedy naozaj nevidíme, čo je muž pre nás ochotný urobiť. A možno aj vidíme, len tomu akosi nepripisujeme význam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ale viete čo? Asi by sme mali. Napoleon Hill raz povedal, že za človeka hovoria činy, nie slová.“ A mal pravdu pravdúcu. Človek toho môže toľko povedať, narozprávať, povymýšľať. Ale ak premení slová v skutky, hneď je to uveriteľnejšie, že?

Možno to teraz vyznie trošku materiálne, ale myšlienka je niekde úplne inde. A to tam, že keď vídavate nakupujúce páry, spoločne s nimi vídavate aj ich lásku. Či už mladšie alebo staršie ročníky.

Stačí vidieť ako nekonečných 10 minút chlap čaká a čaká, kým sa nerozhodné žieňa rozhodne, kým vyskúša možné alternatívy a potom vyjde a ukáže sa v jednej a chlapovi sa rozžiaria oči, tam je tú lásku jasne vidieť. Inokedy sú prípady, keď vidno či skôr počuť nevypovedané Aleluja, že už máš vybraté a môžeme konečne ísť. Alebo žene ponúknete niečo drahšie a žena váha. Áno či nie, treba mi to či ani nie? A potom povedal „páčiš sa mi v tom, áno.“ A prevezme jej z rúk skúšané a kúpi jej to. Tak ochotne, tak mužne, tak rád. Skutočne. A tie vysmiate oči, keď sa na ňu pri pokladni díva. Hej, to je už tá ďalšia kategória. Tá, ktorá potvrdzuje, že muži vedia byť naozaj zlatíčka. A prekonajú sa aj pri nakupovaní. Niektorí ťažšie, niektorí veľmi radi. No sú to muži v obchode, kde pre nich nič nie je, len polovička s ktorou prišli a xyz možných kusov oblečenia pre ňu. No prekonal sa, počkal, poradil, vybral a možno aj zaplatil. Ale o to zaplatenie nejde. Nechápte ma zle. Možno som to vyjadrila komplikovane. Skúsim inak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ženy, všímajte si ako vás muži zbožňujú. Možno to nedávajú najavo presne tak, akoby ste niekedy chceli, možno im musíte 3x v priebehu polhodiny niečo zopakovať, pripomenúť. Možno vám to nepovedia priamo. Ale možno určite vám to dávajú najavo činmi, ktoré pri vidine nových kúskov nielen v šatníku občas prehliadneme. Nemali by sme.

Obrázok blogu

Ako sú ľudia a ľudia, rovnako sú ženy a ženy. A taktiež rovnako sú muži a muži. Aj v predajni len so ženským tovarom. Veď si predstavte, nerozhodná slečna – svetrík modrý či béžový? Veľmi ťažká dilema. 15 minútová. S maminou a priateľom. Vzali modrý, aj keď ani béžový nebol zlý. Ach, my ženy, kiež by sme mohli mať z niektorých vecí z každej farby. Odišla ale spokojná, že ma modrý, veď je super. Na druhý deň ráno prišiel priateľ do predajne sám. Vzal jej béžový.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chcela oba, tak som jej ho prišiel kúpiť, bude mať radosť, keď zbadá prekvapenie.

Viac takýchto mužov! Viac uznania takýmto mužom!

Stanislava Bratková

Stanislava Bratková

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nič netrvá večne,napriek tomu nikdy nič celkom nezmizne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu