Kráčaj

Autor: Stanislava Bratková | 23.3.2013 o 16:36 | (upravené 23.3.2013 o 16:50) Karma článku: 4,02 | Prečítané:  215x

Všetko ide ako má, život sťa ružová záhrada. Ale? hoplá. Tráva sa nám pod nohami rozšliapala. Páchne zvykom, starým nechutným trikom. Farba vyschla, suchý pocit chladným nohám nahnala.

 

 

Obrniť sa musíš,

obuť sa skúsiť.

Nejde to. Nablízku nie je čo.

Topánok je dosť. Každá však iná, to robí starosť.

Keď sa ti všetko najľahšie zdá,

ešte len vtedy začína obtiažna hra.

Prechádzaš do vyššieho levelu,

vnímaš detaily skrytého záberu.

Prichádzaš na koreň tajomstvám,

odolávaš doteraz úchvatným hrám.

Rozhodneš sa vykročiť.

Bosý. Aj tak tam už nie je ten cit.

Zhodíš aj šatstvo.

Aby si si slobodu mohol uvedomiť.

Nádych. Výdych.

Prúd vzduchu prechádza telom,

dodáva silu toku myšlienok,

cestou narazíš na kamienok.

Au, povieš si,

s pálčivým úsmevom na tvári.

Prečo pozitívny úškrn?

Lebo vieš, že tento smer je ten pravý.

Zrniečko bolesti značí zárodok radosti.

Ešte trošku skália, štipky krvi na chodidlách,

ale potom cieľ a víťazný úsmev na perách.

Taká je cesta životom.

Nebuď v nej cudzím otrokom.

Vykroč vlastným smerom,

poddaj sa novým rozmerom.

Ružová záhrada nie je o farbe.

Ale o šťastí a pohode,

či si ho uvedomíš a vytvoríš,

je len na tebe.

Neboj sa.

Len vykroč.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Náhorný Karabach chce byť veľmocou. Vďaka jeseterom

Chovajú jesetery a chcú sa stať kaviárovou mocnosťou. Zásah z frontovej línie prežili len statočné ryby.

DOMOV

Sťal dve hlavy chobotnice, ale na silných mužov Smeru si netrúfol

Mantinely vidno pri riaditeľoch nemocníc.

EKONOMIKA

Môžu vám zvýšiť cenu uprostred viazanosti, ako to urobilo UPC?

Aj keď človek podpíše viazanosť, nemá istotu, že ju aj dokončí.


Už ste čítali?