...zobrať sa a ísť.

Autor: Stanislava Bratková | 14.10.2015 o 0:21 | (upravené 14.10.2015 o 0:30) Karma článku: 5,63 | Prečítané:  170x

Aké je jednoduché, vstať, zobrať sa a ísť. Ťažšie je len to, čo nasleduje po odchode hneď.

No, hádam najťažšie je

neobzerať sa späť,

nenechať hlavu v minulosti hniť.

Neflirtovať so spomienkami,

nepotácať sa s už zabudnutými myšlienkami.

Žiadna snaha. Žiadna hra.

Žiadna námaha. Žiadna výstraha.

 

Nič.

 

 

 

Len plný kotol a rovná cesta čo najďalej.

Ďalej než sa dá,

jednoduchšie, než sa zdá.

Stačí naozaj tak málo.

A to, paradoxne stojí najviac.

Všetko, čo svoju cenu má,

až po svojom deficite na nej získava.

Všetko, čo pevne v rukách máš,

príliš pevným stiskom nechtiac zabíjaš.

Cesty sa rozchádzajú,

tie vychodené ešte neprebádané nahrádzajú.

Nové denné skvosty prichádzajú,

v akomkoľvek podaní a príjimaní.

Padajú úsmevy zvláštne, pohľady pýtavé,

zároveň uhýbajúce sa priamemu očnému kontaktu.

Deje sa niečo. Vieš dobre čo.

Ostáva už len jediné,

vstať, zobrať sa a ísť.

Odpútať sa a odísť.

Rázne. Konečne.

 

Navždy? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Náhorný Karabach chce byť veľmocou. Vďaka jeseterom

Chovajú jesetery a chcú sa stať kaviárovou mocnosťou. Zásah z frontovej línie prežili len statočné ryby.

DOMOV

Sťal dve hlavy chobotnice, ale na silných mužov Smeru si netrúfol

Mantinely vidno pri riaditeľoch nemocníc.

EKONOMIKA

Môžu vám zvýšiť cenu uprostred viazanosti, ako to urobilo UPC?

Aj keď človek podpíše viazanosť, nemá istotu, že ju aj dokončí.


Už ste čítali?