Čas ísť.
Premýšľaš už dlhšie nad tým,
Kam s tým. Všetkým.
Ťažobou a ľahkosťou zároveň.
S hlučným tichom,
so zatajeným dychom
Stále častejšie delíš sa.
Cítiš, že v niečom meníš sa.
Cítiš, že niečo staré odchádza.
Bojazlivo otváraš dvere novému.
Tie dvere vnútri jemne schátrané.
Bojíš sa, že stačí jemné pootvorenie
a vpustíš dnu viac, než máš.
Viac než dokážeš ustrážiť.
Absorbovať.
Napriek tomu vystrkuješ nedbalo nohu von.
Prechádzaš prahom.
A čo ak predsa, v duchu si vravíš.
Ale čo ak nie, stále sa bojíš.
Nezistíš,
pokiaľ neskúsiš.
Nespoznáš,
pokiaľ nevykročíš.