reklama

Kam mám teda ísť?

Došla som v poriadku. Ďakujem. Odpísala s pokojným úsmevom na perách. Stála pred vchodovými dverami. Ten úsmev už nebol ako ten, ktorý mávala, keď sa cez ne v neskorých hodinách potichu vracala domov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bol to úsmev vďaky a poučenia zároveň. Nie nadarmo sa vraví, že veci, ktoré bolia, učia. Či už v priateľstve alebo láske a odchodom niekoho blízkeho. Ťažké časy v živote nám často ponúkajú zároveň to najdôležitejšie v živote – cennú lekciu.

Neverila na náhody. Možno na osud. Aj voči nemu však bola často skeptická. Verila skôr v to, že každý človek, ktorý sa nám v živote objaví v ňom má určitú úlohu. Ovplyvní nás, náš život. Častokrát mimovoľne, neúmyselne, no zanechá v nás stopu svojho bytia. Po čase s ňou, danou osobou, sa odrazí ako požehnanie alebo ako životná lekcia. Takou bolo aj bytie s ním. Ovplyvnili sa navzájom, spoločne sa posunuli. Navzájom. Nie sú to už naivné hlúpe decká. Dvaja dospelí ľudia s hodnotami, povinnosťami a predovšetkým so svojimi snami. Ona snívala o cestovaní a spoznávaní, no nielen nových krajín a ich kultúr. On chcel zažiť dobrodružstvo, tiež cestovné, spoznávacie. Preto začali navzájom spoznávať sami seba. Ukázalo sa, že predtým ako sa spoznajú a vycestujú niekam spoločne, musia samostatne vycestovať do najbližšej, ale najdôležitejšej destinácie života. Do svojho vnútra. Bolo pre nich veľmi vzrušujúce, keď zistili, koľko kúskov samého seba našli v tom druhom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Boli si požehnaním. A lekciou zároveň.

Pred spaním si dopriala nekonečnú horúcu sprchu. Preciťovala každú stekajúcu kvapku po tele. Každá kvapka predstavovala zážitok, spomienku. Nechala ich všetky prejsť ako hlavou, tak aj telom. Až prišiel čas vypnúť. Nielen prúd vody, celkový tok spomienok. Je fajn obzrieť sa do minulosti, ale len v prípade, aby sme si uvedomili, ako ďalej sme sa od vtedy dostali. S čistým telom ako s čistým štítom začala odznova. Ponorila sa do perín. Zatvorila oči. Bol to ťažký boj. Srdca aj rozumu. Nedal jej zaspať. Zrazu jej znova cinkla ďalšia sms: Nemôžem spať. Mrzí ma to. Ale asi to tak malo byť.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prešlo 10 minút a stále nehybne držala telefón v ruke. Medzitým jej v hlave otriasol rekapitulistický výbuch posledného roka. Mala chuť vstať a v pyžame ísť za ním a pocítiť jeho objatie, v ktorom cítila, ako sa všetok smútok a problémy strácajú. Mala chuť sa k nemu pritúliť a smiať sa. Len tak, lebo im bolo dobre. Mala chuť na jednu jedinú, najnežnejšiu pusu zo všetkých, pusu na čelo. Mala chuť byť s ním.

Niekedy predsa len zapracuje náhoda, v ktoré stále neverí. S telefónom v ruke a neskutočnou chuťou vstať, stretnúť sa s ním a odpovedať mu očami, ktoré častokrát toho prezradia oveľa viac, než slová. S privierajúcimi očami prešla nevedomky prstami po telefóne a nechtiac vymazala vlákno správ s ním v záhlaví. Nevedomky, pretože zaspala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náhoda? Osud? 

hihilhilhlh
hihilhilhlh (zdroj: lhhhi)

So tell me, where shall I go...

To the left, where nothing's right, or to the right, where nothing's left?

Stanislava Bratková

Stanislava Bratková

Bloger 
  • Počet článkov:  64
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nič netrvá večne,napriek tomu nikdy nič celkom nezmizne. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu