Čo ak?

Autor: Stanislava Bratková | 10.4.2016 o 20:30 | Karma článku: 4,07 | Prečítané:  143x

Všetci to vieme. V každom z nás drieme. Obava, čo ak... Kam sa pozrieš, Dopredu či za seba sa obzrieš, Nájdeš z neho kúsok v každom páre očí.

Kúsok strachu, ktorý v každom z nás sa točí.

Strach bežný, náš každodenný.

Nie je hrozbou, len akousi výstrahou,

keď niekedy treba spomaliť a nechať si konanie prejsť hlavou,

priame, rýchle, kruté odpovede radšej vravieť s rozvahou.

Možno to len z teba vyletelo, možno si to tak nemyslel,

No možno druhého to zabolelo, možno si každý svoje domyslel.

A odvtedy navždy ticho nastalo.

Všetci to vieme.

V každom z nás to drieme.

Strach. Obava, čo ak...

Jedného dňa sa prebudíš

A už ju tam neuvidíš, už ho tam neuvidíš.

Už ju neobjímeš, už ho nepobozkáš,

Už jej nezaželáš dobré ráno, už mu nedáš pusu na dobrú noc.

Už si nezavoláte, už si nič spoločne nezazdieľate.

Jedného dňa môže prísť, že už nepríde.

Jedného príde tak, že odíde.

Odíde z mesta, odíde zo vzťahu, odíde z domu,

Ba najhoršie, odíde zo života, odíde zo zeme. 

Navždy.

A už nikdy nepríde možnosť

poďakovania, pohladenia, spoločného smiechu.

Už nikdy.

Nedopusť sa už toho hriechu.

Už nikdy.

Neber nikoho ako samozrejmosť.

Už nikdy môže prísť naozaj hocikedy...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Náhorný Karabach chce byť veľmocou. Vďaka jeseterom

Chovajú jesetery a chcú sa stať kaviárovou mocnosťou. Zásah z frontovej línie prežili len statočné ryby.

DOMOV

Sťal dve hlavy chobotnice, ale na silných mužov Smeru si netrúfol

Mantinely vidno pri riaditeľoch nemocníc.

EKONOMIKA

Môžu vám zvýšiť cenu uprostred viazanosti, ako to urobilo UPC?

Aj keď človek podpíše viazanosť, nemá istotu, že ju aj dokončí.


Už ste čítali?